< Olrhaepnah 20 >

1 Na thunkha taengah caem la na cet tih nang lakah aka yet pilnam kah marhang neh leng te na hmu cakhaw Egypt kho lamloh nang aka khuen BOEIPA na Pathen te nang taengla a om dongah amih te rhih boeh.
“మీరు యుద్ధానికి వెళ్లినప్పుడు శత్రువు వద్ద గుర్రాలు, రథాలు, సైనికులు మీ దగ్గర కంటే ఎక్కువగా ఉన్నప్పటికీ వారికి భయపడవద్దు. ఐగుప్తు దేశంలోనుంచి మిమ్మల్ని రప్పించిన మీ యెహోవా దేవుడు మీకు తోడుగా ఉంటాడు.
2 Caemtloek neh na yoei vaengah khaw khosoih loh ha mop van saeh lamtah pilnam taengah ol aka thui la om van saeh.
మీరు యుద్ధానికి సిద్దమైనప్పుడు యాజకుడు ప్రజల దగ్గరకి వచ్చి వారితో ఇలా చెప్పాలి.
3 Te vaengah amih te, “Israel nang loh hnatun lah. Tihnin kah na thunkha rhoek taengah caemtloek la na mop uh vaengah na thinko phoena sak boeh, rhih uh boeh, tamto uh boeh, amih mikhmuh ah na sarhing uh boeh.
‘ఇశ్రాయేలూ, విను. ఇవ్వాళ మీరు మీ శత్రువులతో యుద్ధం చేయడానికి వెళ్తున్నారు. మీ హృదయాల్లో కుంగిపోవద్దు. భయపడవద్దు.
4 Na thunkha rhoek te nangmih ham aka tloek tih nangmih aka khang ham ni BOEIPA na Pathen loh nangmih taengah a pongpa,” ti nah saeh.
అధైర్యపడవద్దు. వాళ్ళ ముఖాలు చూసి బెదరొద్దు. మీ కోసం మీ శత్రువులతో యుద్ధం చేసి మిమ్మల్ని రక్షించేవాడు మీ యెహోవా దేవుడే.’
5 Rhoiboei rhoek long khaw pilnam te voek uh saeh lamtah, “Hlang khat khat loh im thai a sak tih a uum pawt atah cet saeh lamtah amah im la bal saeh. Caemtloek vaengah duek vetih hlang tloe loh vik uum pah ve.
సేనాధిపతులు ప్రజలతో ఇలా చెప్పాలి. ‘మీలో ఎవరైనా కొత్త ఇల్లు కట్టుకుని దాన్ని ప్రతిష్ట చేయకుండా ఉన్నాడా? యుద్ధంలో అతడు చనిపోతే వేరొకడు దాన్ని ప్రతిష్ట చేస్తాడు. కనుక అలాంటివాడు ఎవరైనా ఉంటే అతడు తన ఇంటికి తిరిగి వెళ్ళొచ్చు.
6 Hlang khat khat loh misur a ling tih a uem hlan atah cet saeh lamtah amah im la bal saeh. Caemtloek vaengah duek vetih hlang tloe loh vik uem pah ve.
ఎవరైనా ద్రాక్షతోట వేసి ఇంకా దాని పళ్ళు తినకుండా యుద్ధంలో చనిపోతే వేరొకడు దాని పళ్ళు తింటాడు. కాబట్టి అలాంటివాడు తన ఇంటికి తిరిగి వెళ్ళొచ్చు.
7 Hlang khat khat loh yuu a bae tih a loh hlan atah cet saeh lamtah a im la bal saeh. Caemtloek vaengah duek vetih hlang tloe loh vik loh pah ve,” ti nah saeh.
ఒకడు ఒక స్త్రీని ప్రదానం చేసుకుని ఆమెను ఇంకా పెళ్లి చేసుకోకముందే యుద్ధంలో చనిపోతే వేరొకడు ఆమెను పెళ్లిచేసుకుంటాడు. కాబట్టి అలాంటివాడు తన ఇంటికి తిరిగి వెళ్ళొచ్చు.’
8 Te phoeiah pilnam taengah a thui ham rhoiboei rhoek loh thap uh saeh lamtah, “Hlang khat khat long ni a rhih tih a thinko a mongkawt atah cet saeh lamtah amah im la bal saeh. Te daengah ni anih kah a thinko bangla a manuca rhoek kah a thinko khaw a yut pawt eh,” ti na uh saeh.
సేనాధిపతులు ప్రజలతో ఇంకా ఇలా చెప్పాలి. ‘ఎవడైనా భయపడుతూ ఆందోళనలో ఉన్నాడా? అలాంటివాడు తన ఇంటికి తిరిగి వెళ్ళొచ్చు. అతడి భయం, ఆందోళనల వల్ల అతని సోదరుల గుండెలు కూడా అధైర్యానికి లోను కావచ్చు.’
9 Pilnam taengkah olthui te rhoiboei rhoek loh a khah phoeiah pilnam kah a lu dongah caempuei rhoek kah mangpa te hlah la om saeh.
సేనాధిపతులు ప్రజలతో మాట్లాడడం అయిపోయిన తరువాత ప్రజలను నడిపించడానికి నాయకులను నియమించాలి.
10 Khopuei te na paan tih na vathoh thil vaengah anih te rhoepnah neh tuentah dae.
౧౦యుద్ధం చేయడానికి ఏదైనా ఒక పట్టణం సమీపించేటప్పుడు శాంతి కోసం రాయబారం పంపాలి.
11 Te vaengah nang te rhoepnah neh n'doo tih nang hamla thohka aka ong a om atah a khuikah m'hmuh pilnam boeih neh saldong khaw nang hamla om saeh lamtah nang taengah thotat uh saeh.
౧౧వాళ్ళు మీ రాయబారం అంగీకరించి వారి ద్వారాలు తెరిస్తే దానిలో ఉన్న ప్రజలంతా మీకు పన్ను చెల్లించి మీకు బానిసలవుతారు.
12 Tedae nang te n'thuung pawt tih nang te caem la m'hmoel atah amah te na dum van ni.
౧౨మీ శాంతి రాయబారాన్ని అంగీకరించకుండా యుద్ధానికి తలపడితే దాన్ని ఆక్రమించండి.
13 Te vaengah anih te BOEIPA na Pathen loh na kut dongah han tloeng vetih cunghang ha neh amah tongpaca te boeih na tloek bitni.
౧౩మీ యెహోవా దేవుడు దాన్ని మీ చేతికి అప్పగించేటప్పుడు అందులోని పురుషులందరినీ కత్తితో హతమార్చాలి.
14 Huta camoe neh rhamsa khaw, khopuei khuikah aka om boeih neh a kutbuem boeih khaw namah ham na poel na yoe vetih BOEIPA na Pathen loh nang taengah m'paek na thunkha rhoek kah a kutbuem te na caak ni.
౧౪స్త్రీలనూ పిల్లలనూ పశువులనూ ఆ పట్టణంలో ఉన్న సమస్తాన్నీ కొల్లసొమ్ముగా మీరు తీసుకోవచ్చు. మీ యెహోవా దేవుడు మీకిచ్చిన మీ శత్రువుల కొల్లసొమ్మును మీరు వాడుకోవచ్చు.
15 A yoei kah namtom khopuei rhoek he pawt tih namah taeng lamloh bahoeng aka hla khopuei rhoek te boeih na saii ni.
౧౫ఈ ప్రజల పట్టణాలు కాకుండా మీకు చాలా దూరంగా ఉన్న పట్టణాలన్నిటి విషయంలో ఇలాగే చేయాలి.
16 Tedae BOEIPA na Pathen loh nang taengah rho la m'paek, pilnam rhoek kah khopuei ah hiil aka khueh boeih tah na hlun mahpawh.
౧౬అయితే మీ యెహోవా దేవుడు వారసత్వంగా మీకిస్తున్న ఈ ప్రజల పట్టణాల్లో ఊపిరి పీల్చే దేనినీ బతకనివ్వకూడదు.
17 Te dongah amih Khitti neh Amori, Kanaani neh Perizzi, Khivee neh Jebusi ngawn tah BOEIPA na Pathen loh nang ng'uen vanbangla na thup rhoe na thup ni.
౧౭మీ యెహోవా దేవుడు మీ కాజ్ఞాపించినట్టుగా హీత్తీయులు, అమోరీయులు, కనానీయులు, పెరిజ్జీయులు, హివ్వీయులు, యెబూసీయులు అనే వారిని పూర్తిగా నిర్మూలం చెయ్యాలి.
18 Amamih kah pathen rhoek taengah a saii uh tueilaehkoi boeih te saii hamla na cang mahpawh. BOEIPA na Pathen taengah na tholh van ve.
౧౮వారు తమ దేవుళ్ళకు జరిగించే అన్ని రకాల నీచమైన పనులు మీరు చేసి మీ యెహోవా దేవునికి విరోధంగా పాపం చేయకుండా ఉండేలా వారిని పూర్తిగా నిర్మూలం చెయ్యాలి.
19 Khopuei te tuuk ham neh tloek hamla khohnin a sen na dum atah a taengah hai neh heh tih a thing te na hum mahpawh. Amih te na caak thai dongah na vung mahpawh. Na mikhmuh kah vongup khuiah na paan te khaw khohmuen thingkung lamkah hlang boeiloeih ni.
౧౯మీరు ఒక పట్టాణాన్ని ఆక్రమించుకోవడానికి, దానిపై యుద్ధం చేయడానికి ముట్టడి వేసిన సమయంలో ఆ ప్రాంతంలోని చెట్లను గొడ్డలితో పాడు చేయకూడదు. వాటి పండ్లు తినవచ్చు గాని వాటిని నరికి వేయకూడదు. మీరు వాటిని ముట్టడించడానికి పొలంలోని చెట్లు మనిషి కాదు కదా!
20 Tedae thingkung te a thaih aka om pawh thingkung la na ming atah na phae thai. Te vaengah na hum vetih nang taengah caem aka saii khopuei loh a tim hlandue tah vongsoel la na saii thai.
౨౦తినదగిన పండ్లు ఫలించని చెట్లు మీరు గుర్తిస్తే వాటిని నాశనం చేసి నరికి వెయ్యవచ్చు. మీతో యుద్ధం చేసే పట్టణం ఓడిపోయే వరకూ వాటితో దానికి ఎదురుగా ముట్టడి దిబ్బలు కట్టవచ్చు.”

< Olrhaepnah 20 >