< Job 19 >

1 Entonces Job respondió:
Dia namaly Joba ka nanao hoe:
2 ¿Hasta cuándo afligen mi alma y me muelen con palabras?
Mandra-pahoviana no hampalahelovanareo ny fanahiko sy hanorotoroanareo ahy amin’ ny fiteny?
3 Ya me insultaron diez veces. ¿No se avergüenzan de ultrajarme?
Efa im-polo izay no nanaratsianareo ahy; Tsy misoroka izay hampahory ahy ianareo.
4 Si en verdad yo erré, mi error recae sobre mí.
Ary raha diso tokoa aho, dia izaho ihany no andrian’ ny fa hadisoako.
5 Pero si ustedes se engrandecen contra mí, y alegan mi oprobio contra mí,
Raha mirehareha amiko kosa ianareo ka mampiaiky ahy ho nanao izay mahamenatra,
6 sepan que ʼElohim me trastornó y me envolvió en su red.
Dia aoka ho fantatrareo fa Andriamanitra no efa nampitanondrika ahy ka efa naningotra ahy tamin’ ny fandrika haratony.
7 Ciertamente grito: ¡Violencia! Y no se me escucha. Doy voces, y no hay justicia.
Indro, miantso mafy aho hoe: Loza! nefa tsy misy mamaly ahy; Mitaraina aho, nefa tsy mahita rariny.
8 Él bloqueó mi camino para que no pase. Puso oscuridad sobre mi senda.
Ny lalako dia nofefeny, ka tsy afa-mandroso aho; ary nasiany maizina teo amin’ ny lalana alehako.
9 Me despojó de mi honor y quitó la corona de mi cabeza.
Ny voninahitro nalany tamiko, ary nesoriny ny satro-boninahitra teo an-dohako.
10 Me destroza por todos lados y perezco. Arrancó mi esperanza como un árbol.
Efa nandrava ahy manodidina Izy, ka efa ho faty aho; Ary efa nofongorany tahaka ny hazo ny fanantenako.
11 Su ira se encendió contra mí. Me considera su enemigo.
Dia nampirehetiny tamiko ny fahatezerany, ka nataony ho fahavalony aho.
12 Llegaron sus tropas unidas, se atrincheran contra mí y acamparon alrededor de mi vivienda.
Miara-mandroso ny antokon’ ny miaramilany ary manandratra tovon-tany hamelezany ahy izy ka mitoby manodidina ny laiko.
13 Alejó a mis hermanos de mí. Mis conocidos, como extraños, se apartaron de mí.
Ny rahalahiko efa nampanalaviriny ahy; Ary ny olona nahazatra ahy efa nihafahafa tamiko avokoa.
14 Me fallaron mis parientes, me olvidan mis amigos.
Efa tsy misy eto intsony ny havako, ary ny sakaizako efa nanadino ahy.
15 Los que viven en mi casa y mis esclavas me miran como extraño. Soy forastero ante ellos.
Ny vahiny izay mitoetra ao an-tranoko sy ny ankizivaviko aza samy manao ahy ho olon-kafa; Tonga olon-ko azy eo imasony aho.
16 Llamo a mi esclavo, y no responde. Con mi propia boca tengo que rogarle.
Antsoiko ny mpanompoko, nefa tsy namaly ahy izy; Mifona aminy amin’ ny vavako aho.
17 Mi aliento fue repulsivo a mi esposa y odioso ante mis propios hermanos.
Ny fofonaiko mahaloiloy ny vadiko, ary maharikoriko ny zanak’ ineny aho.
18 Hasta los niños me desprecian, y al levantarme hablan contra mí.
Eny, ny ankizilahy madinika aza mamingavinga ahy; Raha te-hitsangana aho, dia miteny mamely ahy ireny.
19 Todos mis amigos íntimos me aborrecen. Los que yo amaba se volvieron contra mí.
Na dia izay nifankazatra tamiko indrindra aza dia manao ahy ho zava-betaveta, ary izay olon-tiako dia mivadika ho fahavaloko.
20 Mi piel y mi carne se pegan a mis huesos, y quedé solo con la piel de mis dientes.
Ny taolako miraikitra amin’ ny hoditro sy ny nofoko, ary ny akanjo-nifiko ihany no hany sisa azoko enti-mandositra.
21 Ustedes, amigos míos, tengan compasión de mí. Porque me golpeó la mano de ʼElohim.
Mamindrà fo amiko, mamindrà fo amiko ianareo, ry sakaizako ô; fa ny tànan’ Andriamanitra efa mikasika ahy.
22 ¿Por qué me persiguen como ʼElohim, y no se sacian de escarnecerme?
Nahoana no manenjika ahy tahaka an’ Andriamanitra koa ianareo ka tsy mety afa-po amin’ ny nofoko?
23 ¡Ojalá mis palabras fueran escritas! ¡Ojalá fueran escritas en un rollo!
Enga anie ka ho voasoratra ny teniko! Enga anie ka ho voatomboka eo amin’ ny boky ireny!
24 ¡Que fueran talladas con cincel de hierro y plomo para siempre en la roca!
Enga anie ka ho voasoratra amin’ ny vy fanoratana sady voasy firaka eo amin’ ny vatolampy ho mandrakizay izy!
25 Yo sé que mi Redentor vive, y al fin se levantará sobre el polvo,
Kanefa raha izaho, dia fantatro fa velona ny Mpanavotra ahy, ka hitsangana any am-parany eo ambonin’ ny vovoka Izy.
26 Después de deshecha mi piel, en mi carne veré a ʼElohim,
Ary rehefa levona ny hoditro, izao simba izao, sady afaka amin’ ny nofoko aho, dia hahita an’ Andriamanitra;
27 a Quien veré por mí mismo. Mis ojos lo verán, y no los de otro. Mi corazón desfallece dentro de mí.
Eny, izaho no hahita Azy, ary ny masoko no hijery, fa tsy olon-kafa. Efa matim-paniriana ny saiko ato anatiko.
28 Porque si la raíz de mi situación está en mí mismo, entonces, ¿por qué dicen ustedes: Persigámoslo?
Raha hoy ianareo: Andeha hanenjika azy fatratra isika. Fa hita ao anatiny ny fototry ny mahameloka azy.
29 ¡Teman ustedes ante la espada! Porque llenos de ira están los castigos de la espada, para que sepan que hay un juicio.
Dia matahora ny sabatra ianareo; Fa ny fahatezerana dia heloka mendrika ny hovalian-tsabatra, mba ho fantatrareo fa misy fitsarana.

< Job 19 >